Recenzia na pilier slasherového pod-žánru ČIERNE VIANOCE (1974).

Mestečko Bedford, Vianoce. Vo veľkom dome spokojne dievčenským životom nažíva spoločenstvo študentiek len do chvíle, kým nezazvoní telefón. V poslednom čase je to čoraz častejšie; na opačnom konci linky sa ozýva fučanie, chrčanie a popletený mužský hlas, bľabotajúci piate cez deviate. Je to strašidelné, ale čo s tým? Súvisí s tým neďaleko stojaci blázinec? Keď sa večer preklopí v noc, dievčatá to zistia. Možno. Niektoré.

Koniec je uponáhľaný až mierne nezrozumiteľný, avšak tak otvorený dokorán, až sa čudujem, že nikdy nevznikla dvojka alebo rovno celá séria – ako to následne urobili slasher série HALLOWEEN (recenzia na H20 a Zombieho dvojku), PIATOK TRINÁSTEHO (recenzia na remake) a NOČNÁ MORA V ELM STREET (článok o ságe + recenzia na remake). Hoci sú pokladané za pilier slasheru, v skutočnosti fanúšikovia tvrdia, že ten skutočný základ obľúbenému hororovému pod-žánru, v ktorom niekto vyvražďuje vopred určenú skupinku hrdinov, položili práve ČIERNE VIANOCE Boba Clarka (ktorý už mal za sebou dva zabudnuté horory, CHILDREN SHOULDN´T PLAY WITH DEAD THINGS a DEAD OF NIGHT) už v roku 1974. Teda štyri roky pred podstatne kultovejším HALLOWEENOM (a mnohí ešte ani toto nepokladajú za zakladateľa slasheru: kým niektorí spomínajú talianske REAZIONE A CATENA Maria Bavu z roku 1971, ja tvrdím, že poznávacie znaky v skutočnosti do praxe zaviedol už Hitchcock v PSYCHU/1960).

Osobne som si pozrel najskôr remake ČIERNYCH VIANOC z roku 2006 (ktorý mal viac prepracovanú postavu vraha) a po Fredovi Kruegerovi, Jasonovi Voorheesovi, Michaelovi Myersovi či maskovanom vrahovi z VRESKOTOV, mi pripadal poriadne nudný, zastaraný, banálny a plný najhlúpejších klišé. Pôvodnú verziu, staršiu o 32 rokov, som si pozrel až na jeseň 2011 a som s ňou určite viac spokojný, ako s tupým remakeom.

Samozrejme, treba povedať, že je to predovšetkým film pre fanúšikov slasherov. Títo si snímku s chrčiacim Billym pozrú radi a uznajú, že ju treba vnímať v kontexte doby. Teda: v roku 2011 je to skutočne neoriginálne, no na rok 1974 to musela byť solídna šupa, ktorú už spomenuté legendárne slasher série do veľkej miery vykrad... povedzme – inšpirovali sa.

Našťastie, hoci si čosi podobné (dnes to už nie je ono, ale film položil základy pre istý pod-žáner) myslím aj o HORY MAJÚ OČI Wesa Cravena, musím spokojne uznať, že ČIERNE VIANOCE na rozdiel od okatých hôr po technickej stránke v podstate nezostarli. Vianočná výprava remakeu bola o čosi pompéznejšia, ale i pôvodná predloha je po vizuálnej stránke zvládnutá veľmi dobre a na svoje časy odvážne (netradičné vraždy „z pohľadu vraha“ o 6 rokov neskôr skopíroval prvý PIATOK TRINÁSTEHO). Dom vyzerá pôsobivo zvnútra i zvonku, všade samé rozsvietené ozdoby, stromčeky, v krbe praskajúce drevo, varené víno, lesklé vianočné gule, vence zo smrekov atď. Ešte i dnes to má niečo do seba a na rozdiel od mnohých dnešných hororov sa to vôbec nespolieha na násilie (je to drsné, ale pravdupovediac telefonáty mi pripadali viac „psycho“, ako samotné vraždy), ale skôr na atmosféru.

Film bez debaty zaviedol do praxe mnohé neskoršie klasické slasherové pravidlá, ako je neschopná až komická polícia (ktorej všetko na správne miesto doklapne až keď je už neskoro a na miesto činu sa rútia cez celé mesto desať minút filmového času), alkohol rovnajúci sa zaručenej smrti (naopak, ústredná hrdinka v tom čase nielenže nemusela byť panna, ale mohla byť rovno aj tehotná – a prežila) alebo záhadná identita vraha. Zaujímavosťou je, že policajného poručíka si zahral John Saxon (DRAK PRICHÁDZA s Bruceom Lee) – neskôr poručík Thompson v prvej a druhej NOČNEJ MORE V ELM STREET.

Snímka nezostarla a ak si niekto myslí, že áno, je to dané skôr tým, že ju v nasledujúcich desaťročiach vykradli desiatky slasherov. V rámci pod-žánru sa bez debaty jedná o kultový počin a každý správny fanúšik by ho už z princípu mal vidieť. Viete, že niektoré druhy korytnačiek to robia až tri dni v kuse? Vraj. Len je to veľká nuda. Vraj.

Black Christmas, Kanada 1974, cca 98 minút

Réžia: Bob Clark. Scenár: Roy Moore. Hudba: Carl Zittrer. Kamera: Reginald H. Morris. Hrajú: Olivia Husseyová, Keir Dullea, Margot Kidderová, John Saxon, Marian Waldmanová a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár