Článok o strhujúcom dobrodružnom hororovom príbehu o chlapcoch na opustenom ostrove, ktorí v túžbe stať sa čo najdospelejšími, páchajú tie najohavnejšie skutky. Strach a hrôza obchádza ostrov.

Román „Boh múch“ (Lord of the Flies, Veľká Británia 1964) napísal Angličan William Golding (*1911). Má približne 200 strán, ale je tak dobre napísaný, že sa vám to bude zdať málo; pokojne by ste znieslij ďalších 500, len aby boli postavy ešte lepšie rozpísané. Takto, na skromnej dvestostránkovej rozlohe, sa niekedy motivácia jednotlivých stroskotancov znižuje natoľko, až u čitateľa vzniká chaos kto je kto a prečo robí čo robí. Tri titulné postavy - Jack, Ralph a Prasiačik (môžete sa stretnúť aj s iným slovenským prekladom a to Bravčom) – sú napísané vynikajúco, respektíve tak vynikajúco, ako len môžete napísať deti vo veku, v ktorom sa im ešte iba začína formulovať osobnosť a tak nie sú príliš zaujímavými literárnymi postavami. Zvyšok obsadenia je podstatne matnejší (mimo vyložene výrazných postáv -dvojičky, epileptik Simon). No keďže v prvom rade ide o čoraz vyhrotenejší vzťah medzi hlavnými troma spomenutými postavami, zasa až tak veľmi to neprekáža.

Príbeh je jednoduchý. Nezačína katastrofou lietadla. Načo. Len čo spustíme oči na prvý riadok, katastrofa je dávnou minulosťou a na rozbúrenom pobreží tajomného neobývaného tichomorského ostrova sa prebúdza skupina anglických školákov, torzo čisto chlapčenského kolektívu. Len čo zistia, že neprežil žiadny dospelý, zvolia si za vodcu tichého Ralpha, lebo našiel parádnu mušľu, na ktorej sa dá cool trúbiť. Pre chlapcov je to dostatočný dôvod. Po tróne náčelníka (bližšie nešpecifikovaného počtu chalanov) pokukuje však aj namyslený Jack, čoraz viac sa so „svojimi chlapcami“ prepadávajúci do temných osídiel beštiálnych lovcov ostrovných prasiat. Postupne sa ale i v najmierumilovnejšom a najmladšom chlapcovi prebudí zviera. Čoskoro je evidentné, že Jack dlho pri sviniach nezostane.

Je to desivé, hrôzostrašné a priznám sa, že atmosféra je natoľko „nepríjemná“, až som sa knižku bál čítať pred spánkom v posteli, čo sa mi nestalo ani u Poea, Lovecrafta, Koontza a Kinga, keď som bol malý. Ako vám už asi napadlo, nie je to žiadne nezbedné dobrodružstvo Robinsona Crusoea (ani on to nemal dvakrát ľahké, ale oproti týmto chlapcom...), ale beštiálne živočíšny psychologický horor o Zle v nás. Pravdaže v tom môžete vidieť aj „metafory“, „dvojzmysly“ a „veľké pravdy“ (Simon ako Ježiš, Roger ako Judáš, Jack ako Hitler... samotný názov potom je jedným z pomenovaní Satana). Ale nemusíte. A to je na tom najlepšie. Je to dobrý príbeh.

Knižku spisovateľa, ktorý v roku 1983 získal Nobelovu cenu, na Slovensku prvýkrát vydal Slovenský spisovateľ v roku 1968. Tvorí ju takmer desaťstranový doslov Jiřího Mareka.

„Boh múch“ je známy z dvoch silných filmových spracovaní. Prvá verzia je čierno-biela z roku 1963, nakrútená v britskej produkcii Petrom Brookom. O druhú, o nič horšiu, sa postarali Američania v roku 1990 už v krásnej zeleno-krvavej farbe. Podobne ako v týchto filmoch, i v knižke je čitateľ/divák čoraz napnutejší, pretože z drobných ale kľúčových detailov (ako sa kto tvári, keď mu niekto niečo hovorí) môže predpokladať, s čoraz naliehavejším tuhnutím krvi vo vystrašených žilách, vývoj udalostí na čoraz hrôzostrašnejšej pevnine. Možno radšej mali všetci zomrieť počas katastrofy.

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár