Džungľou sa niesol hysterický, zúfalý krik človeka, odsúdeného na smrť. Nebude to však žiadne elektrické kreslo ani uspávajúca injekcia... ALE KANIBALI, ktorí mu dajú len to, čo si zaslúži.

V roku 1980 vznikol pravdepodobne jeden z najkontroverznejších filmov svetovej kinematografie. Šok KANIBALI a.k.a. CANNIBAL HOLOCAUST (r. Ruggero Deodato). O rok neskôr náhodou (znova v Taliansku ale tentoraz v réžii Umerta Lenziho – SEDEM KRVAVÝCH ORCHIDEÍ, ZOŽRATÁ ZAŽIVA) vznikli ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY. Prečo spomínam ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY a nie napríklad prvého TERMINÁTORA? Lebo v TERMINÁTOROVI kanibali nerežú belochovi penis.

Tento film sa netvári, že nekradne Deodatovi (z úvodných záberov na veľtok Amazonka som mal dokonca pocit, že som nie NIEČO PODOBNÉ, ale PRESNE TO ISTÉ videl v úvodných titulkoch KANIBALOV). Kradne mu všetko (okrem talentu, dotyky nebezpečnej reality, otvoreného zobrazenia sexu a „dokumentárnej kamery“): tri belošské, fyzicky dobre vyvinuté decká (jeden chlapec, 1x panna a 1x koketka) z „civilizácie“, sa dostanú do džungle (aby sa na vlastné oči kvôli školskej domácej úlohe presvedčili o tom, že „kanibalizmus neexistuje a nikdy neexistoval“!!). V džungli sa k nim za akčných okolností pridajú dvaja agresívni hlúpi belošskí mládenci, ktorí kvôli diamantom (alebo čomu) terorizovali domorodcov z neďalekej dedinky nezakreslenej v mapách tak dlho, až sa domorodí dobráci od kosti vzbúrili, chalanom začnú rezať pohlavné orgány, baby znásilňovať a všetkých jesť... nuž, až na kosť.

Tam, kde KANIBALI (nech už si o nich myslíte čokoľvek), budia dojem šokujúcej reality (masky, herci, efekty, kamera, výprava, to všetko vyzerá „veľkolepo a skutočne“), tam sa trápna báchorka od hlbokej rieky mení na smiešny mix krajne amatérskych drevených „hercov jedného výrazu“ (v hlavnej úlohe sa objavuje česká herečka Zora Ulla Keslerová – SKALPEL, PROSÍM či PERINBABA!!!) a scenáru, ktorý je mierne povedané zlý (viď. vyložene zbytočná rovina policajného vyšetrovania vo veľkomeste, ktorá je tu len preto, že i v KANIBALOCH sa plynule striedali scény z džungle, so scénami v meste). Nevraviac o primitívom a vyložene nelogickom správaní postáv (domorodec chytí netopiera, zaživa ho začne konzumovať, na čo dievčine vedľa neho príde zle a jej chlapec sa jej spýta, či jej nie je zle; šofér sa rúti cestičkou uprostred džungle na džípe, zrazu uvidí uprostred cesty LEGUÁNA a aby ho nezrazil, schválne vrazí do najbližšieho stromu). A vôbec: výprava vyzerá približne rovnako, ako lesy okolo Trenčína a domorodci sú pomenší divadelní ochotníci, namaľovaní nahnedo a potretí blatom (alebo čím). Ďakujem pekne za takú realitu (je pravda, že scéna s anakondou je fakticky hnusná, ale hodiť jej do tlamy bezbranné zvieratko dokáže najbližší blbec).

Viete, prečo KANIBALI dodnes budia vlnu odporu, nevôle a kontroverzie? Lebo vyzerajú skutočne. ŽENY skutočne určite nevyzerajú. Naopak, sú smiešne až tragické... zrejme tragikomické. Nebudia nič, len mierne znechutený výraz na tvári divákovej. Tento výraz ale nepramení z prepracovaných efektov. Nič také film nemá (napriek tomu bol v mnohých krajinách na svete zakázaný alebo „len“ výrazne cenzurovaný, takže v niektorých verziách možno neobjavíte hákom prebodnutý prsník). Pramení z otravy, nudy a rozpakov. Pokiaľ sa o KANIBALOCH odvážim tvrdiť, že sú kultoví a legendárni, o ŽENÁCH sa toho veľa skutočne tvrdiť neodvážim a ak áno, tak maximálne len vety typu „skúste si to pozrieť, ale uvidíte, že som nenadával zbytočne“.

Pravdaže, nepopieram, že snímka v úzkom okruhu hororových fanúšikov (či skôr divákov, ktorí na tejto snímke vyrastali, samotná hororová obec určite stokrát viac uznáva klasických KANIBALOV) MÁ určitú popularitu. Ale je to skôr popularita bizarná, kuriózna, svojrázna, svojská a kreténska. Kebyže máme použiť pravidlo „ja som na tom vyrastal, tak podľa mňa je to dobrý film“, potom vďaka všemocnej nostalgii v kinematografii bez nároku na žáner, rok výroby a krajinu vzniku, nevznikol JEDINÝ zlý film, lebo aspoň na jednom niekto z tých miliárd ľudí na Zemi vyrastal.

Réžia a scenár: Umberto Lenzi. Kamera: Giovanni Bergamini. Hudba: Roberto Donati, Fiamma Maglione. Strih: Enzo Meniconi. Hrajú: Giovanni Lombardo Radice, Lorraine De Selle, Danilo Mattei, Zora Ulla Keslerová, Perry Prikanen, Venantino Venantini a ďalší

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár