Jeden z najkontroverznejších filmov, aké boli kedy nakrútené, používal fenomén „dokumentárnej kamery“ desiatky rokov pred Bourneom, Blair Witch, Cloverfieldom, Paranormal Activity i [REC].

Štyria blázniví, drzí a prehnane sebavedomí mladí ľudia (režisér, jeho baba a dvaja nadržaní kameramani) sa vyberú do žiadne chyby odpúšťajúcej dusnej Amazonky, aby tu nakrútili neprikrášlený dokument o kanibaloch, ktoré i v dvadsiatom storočí, len niekoľko hodín letu od New Yorku, s chuťou praktizujú kanibalizmus. Keď sa ale ani po dvoch mesiacoch s dokumentaristami neobnoví spojenie, je do divočiny so skúsenými sprievodcami vyslaný antropológ. Ten okrem kanibalov a zdanlivo zbytočného násilia - uprostred fascinujúcej ale i desivo krutej džungle - nájde kostry dokumentaristov a filmový materiál, ktorý nakrútili. Ten sa následne dostane k majiteľom televízie, ktorá chce dokument odvysielať, ale ešte predtým sa rozhodne pozrieť si ho. Toto nečakali.

O exploitation KANIBALI (radšej používam originálny názov CANNIBAL HOLOCAUST) sa píše z dvoch dôvodov ťažko.

Prvý: akonáhle sa začnete uznanlivo vyjadrovať k filmu, ako je tento (v ktorom NAOZAJ pre účely filmu umierali zvieratá), niekto vám povie, že ste úchylák, duševne ťažko postihnutý človek (v lepšom prípade psychopat) a mali by ste to liečiť. Plus nikdy si nenájdete frajerku a ak áno, nemali by ste splodiť žiadne deti, lebo si niekto ako vy nezaslúži šíriť svoju DNA na planéte Zem. Mňa na to dostatočne pripravila teta z videopožičovne (nazdar Roman), ktorá sa ma spýtala, prečo si požičiavam taký hnusný film. Už neviem, čo som jej povedal.

Druhý dôvod je komplikovanejší. O KANIBALOCH boli popísané stohy papiera, takže nemáte k téme čo dodať, len nudne spomínať slávne scény (dievča na kole, domorodkyňa umierajúca mimo dediny, korytnačka, trest za cudzoložstvo). Koho by v roku 2009 prekvapila informácia, že sa nejedná o dokument (ako hlásala dobová reklama, vrátane obalu videokazety, ktorá sa dostala aj k nám s vetnými konštrukciami typu „film nie je vhodný pre deti a labilným osobám, pretože ukazuje skutočné zábery mučenia a znásilňovania“)?

Každý vie, že režisér Deodato sa kvôli kontroverzným a škandalóznym scénam dostal pred súd a svoju nevinu („Pán režisér, naozaj ste svojich hercov pozabíjali?“) musel dokázať až tým, že herci z jeho filmu osobne (a vysmiati) prišli pred súd.

Napriek tomu, že KANIBALI naoko nemajú dnes už žiadne tajomstvo, skutočnosť sa má tak, že sa dodnes jedná o štýlovo znepokojujúci, mrazivý, nechutný, tiesnivý a šokujúco násilný horor o tom, čo sa stane, ak skupina debilných dokumentaristov uprostred amazonskej divočiny dokazuje svoju silu a neuvedomí si, že domorodcom síce môžu zo srandy podpáliť chatrče, ale domorodci ich môžu zjesť.

Hoci sa môže zdať, že scenár je jednoduchý, primitívne priamočiary a naivne „filozofický“ (= civilizovaný človek môže spáchať stokrát necivilizovanejšie skutky, ako necivilizovaný domorodec), podľa mňa táto myšlienka dodnes celkom v pohode funguje. Rovnako fungujú „civilné“ herecký výkony a geniálne masky a „ručné“ triky. Vďaka tomu som už prvý raz (ešte ako návštevník školy) od KANIBALOV znechutene odvracal zrak a odvážil som sa na scén typu „odrež mu penis“ alebo (kultová) napichnutá dievčina“ pozrieť len ak som si nahlas povedal „je to len film Tron, je to len film, triky a kečup“... ale príliš to nefungovalo a dodnes tento film bez debaty pokladám (spolu s MUCHOU) za jeden z najnechutnejších filmov, aké som kedy videl. Nevravím, že SAW alebo CARVER sú rozprávky na dobrú noc, ale je to v nich (všetko) príliš hrané, príliš naoko. KANIBALI sú mrazivo realistickí a o väčšine gore scén radšej ani nechcem vedieť, ako boli nakrúcané (o scéne „dievča na kole“ to viem a je to sranda).

KANIBALI sú kultové dielo, o čom svedčí séria slaboduchých kópií, ktoré sa samozrejme výbornému originálu nemajú šancu vyrovnať ani keby chceli. A oni nechcú, lebo podcenia prácu s postavami a príbehom a zvrtnú sa iba na scény mučenia a smrti. To nie je skoro vôbec zaujímavé. Okrem KANIBALOV vznikli napríklad KANIBALI 2 (čo je ale iba distribučný podvod: v skutočnosti „KANIBALI 2“ vznikli dva roky pred „skutočnými“ KANIBALMI a v origináli sa volajú LA MONTAGNA DEL DIO CANNIBALE, hrá v nich prvá bondgirl kinematografie Ursula Andressová a odohrávajú sa na Novej Guiney), ŽENY OD HLBOKEJ RIEKY Umberta Lenziho z roku 1981 (tu už boli scény mučenia trápne priehľadné až amatérsky lascívne – najviac to schytalo tentoraz už riadne trápne „rezanie penisu“) a dokonca sa hovorilo o americkom remake (!). Dodnes nevznikol (na niektorých filmových databázach ho už X rokov nájdete evidovaný ako CANNIBALS), ale neoficiálne ja osobne zaň pokladám dosť mizerný film VITAJ V DŽUNGLI Jonathana Hensleigha, ktorý sa k vykrádaniu Deodata zbabelo nepriznáva, ale kto uvidí „napichnuté dievča“, nemôže si nepomyslieť, že na svete existujú aj šikovnejšie maskované zlodejiny. Užite si preto originál s úchvatnou hudbou Riza Ortolaniho.

Réžia: Ruggero Deodato. Scenár: Gianfranco Clerici. Kamera: Sergio D´Offizi. Hudba: Riz Ortolani. Strih: Vincenzo Tomassi. Hrajú: Francesca Ciardiová, Robert Kerman, Perry Pirkanen, Luca Barbareschi, Salvatore Basile, Ruggero Deodato a ďalší

Komentáre

BLADER

+1

 

 

Rozhodne zaujímavý film, ale nikdy si ma nejako veľmi nezískal ( alebo, keď sa nad tým zamýšľam, získal si ma až veľmi, po prvom pozeraní mi bolo trochu čudne, aj keď to bolo už dávno... ). Len by ma zaujímalo, ako to dievča na kole urobili.

16 December 2009, 17:14

Reagovať

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár

Storno

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions

Pridať komentár